Trvalo udržateľná výstavba
Stavebníctvo je zodpovedné za 40 % emisií. Dnes sa na produkcii CO2 významne podieľajú budovy svojou výstavbou a následnou prevádzkou. Preto je dnes potrebné stavať budovy z materiálov zanechávajúcich čo najmenšiu uhlíkovú stopu, ktoré si na svoju prevádzku vyžadujú čo najmenšie množstvo energií, najlepšie z obnoviteľných zdrojov.
Hodnotenie stavebných materiálov z ekologického hľadiska
Hodnotenie materiálov z ekologického hľadiska ovplyvňuje veľa faktorov, hodnotia sa faktory, ktoré zaťažujú okolie pri výrobe a doprave.
KĽÚČOVÉ PARAMETRE
Zabudovaná primárna energia (PEI), tzv. „šedá energia“
Je to údaj v MJ, ktorý v sebe zahŕňa množstvo spotrebovanej primárnej energie v danom materiále. Ide o energiu vynaloženú na získanie suroviny, výrobu a dopravu materiálu. Množstvo stavených materiálov je vyrobených neudržateľným spôsobom alebo sú dovážané z veľkej diaľky. Práve preprava má potom negatívny dopad na produkciu CO2. Tiež je dôležité obmedzeť plytvania surovinami a minimalizovať straty počas výroby, procesu výstavby a celkovej životnosti dokončených stavieb. Aj neskoršia možná recyklácia materiálov použitých na výstavbu je jeden s aspektov ktorý treba pri ich výbere zohľadniť
Emisie CO2 ekv. (potenciál globálneho otepľovania)
Tento údaj zahŕňa emisie látok prispievajúcich ku skleníkovému efektu. Oxid uhličitý sa vzhľadom k najväčším množstvám používa ako ekvivalent. Je dôležité koľko kilogramov CO2 bolo uvoľnených pri výrobe daného materiálu. Materiály, ktoré dosahujú najvyššie hodnoty emisií CO2 sú železobetóny, keramika, polystyrény, penové sklá, vlny zo sklenených a minerálnych vlákien. Napríklad drevo, konopa, ľan a iné dorastajúce suroviny počas rastu absorbovali viac CO2, ako sa uvoľní pri ich príprave a zabudovaní v stavbe.
Prehľad stavebných materiálov používaných v nosných konštrukciách s pohľadu klúčových parametrov PEI a Emisii CO2 Zdroj: www.iepd.sk
Ak však chceme stavať s čo najmenšou uhlíkovou stopou, mali by sme sa zamerať na zabudovanie prírodných materiálov vyrobených na báze rastlinných (drevo, ľan, konope, slama, hlina a pod.) alebo živočíšnych vlákien (ovčia vlna), ktoré si na svoju prevádzku vyžiadajú čo najmenšie množstvo energií a pochádzajú z obnoviteľných zdrojov.
Drevo - ekologický materál
Drevovláknité izolácie prispievajú k zníženiu množstva skleníkových plynov CO2. Počas rastu viažu stromy CO2, ktorý čerpajú (sťahujú) z atmosféry. V 1 m3 dreva je viazaná až jedna tona CO2. Kysličník uhličitý ostáva v materiály uchovaný po celú dobu životnosti. Napríklad, ak môžeme nahradiť kubický meter betónu kubickým metrom dreva, z atmosféry sa zníži asi tona (1 000 kilogramov) emisií CO2 .
Drevovláknité izolácie sa vyrábajú z ekologickej suroviny – borovicového, smrekového dreva. Preto sa radia do skupiny ekologických izolácií šetrných k životnému prostrediu aj ľudskému zdraviu. Procesy výroby sú maximálne ekologické a vykazujú pozitívnu bilanciou CO2. Majú dlhú životnosť a sú recyklovateľné. Pre porovnanie jeden priemerný rodinný dom izolovaný drevovláknitou izoláciou viaže v sebe približne rovnaké množstvo CO2, ako uvoľní osobný automobil za jazdy 50 000 km.
Konopa a konopné izolácie
Konopná izolácia sa vyrába z rýchlorastúcej jednoročnej rastliny z konopy siatej. Je málo náchylná na napadnutie škodcamia a pri jej kultivácii sa nepoužívajú žiadne pesticídy. Rastlina konopy významne prispieva k zlepšeniu kvality pôdy a môže byť pestovaná aj na málo úrodných pôdach alebo v oblastiach, kde platí ochrana vôd. Konopa siata pri svojom raste pohltí 2 krát viac CO2 ako drevo a tým prispieva k zníženiu emisií CO2.
Hlina
Hlina je náš prirodzený tradičný, materiál, ktorý sme používali na stavanie už tisícročia. Ide o materiál s nízkou uhlíkovou stopou. Hlina obsahuje íl, prach, piesok a niekedy aj štrk. Spojivom hliny je íl. Hlina pridaním vody naberá na elasticite a vysychaním tvrdne, takže pri tvrdnutí nedochádza k chemickým reakciám (ako pri cemente), takže sa dá donekonečna recyklovať a vôbec nestráca svoje vlastnosti. Íl dokáže pomerne rýchlo absorbovať vzdušnú vlhkosť, čo sa využíva na vylepšenie kvality vnútorného prostredia aj v novostavbách. Hlina sa pomerne jednoducho spracováva.
Slama a domy zo slamy
Slama je každoročne obnovujúca sa surovina plne skompostovateľná, ktorú je vhodné výužívať aj na stavebné účely. Veľký potenciál predstavuje pre výstavbu pasívnych a nulových domov. Je ju možné využívať ako slamené balíky alebo fúkanú slamenú izoláciu. Slama ako materiál predstavuje veľké plus pre moderné staviteľstvo vzhľadom na jej vynikajúce environmentálne vlastnosti. Výroba slameného balu vyžaduje približne v rozsahu od 14 MJ/m3 do 22 MJ/m3 energie, pričom napríklad na výrobu minerálnej vlny sa spotrebuje spravidla 77-krát viac.
Viazaná energia (embodied energy) slameného balu je 0,24 MJ/kg (Magwood, 2004). Výpočet vychádza z toho, že v priemere 1 MJ viazanej energie vyprodukuje 0,098 kg CO2 (Balderstone, 2005). To znamená, že 1 kg balu slamy vyprodukuje 0,023 kg CO2. (0,24 × 0,098 = 0,023). Avšak slama viaže až 60 % uhlíka, a tak 1 kg slamy obsahuje približne 0,6 kg uhlíka. Jeden kilogram uhlíka v prítomnosti kyslíka vytvorí približne 3,7 kg CO2, čím je v 1 kg slamy uložených (zakonzervovaných) 2,22 kg CO2 (0,6 × 3,7 = 2,22). Celkové emisie CO2 z 1 kg balenej slamy teda predstavujú –2,197 kg. (0,023 – 2,22 = –2,197). Táto hodnota sa líši pri jednotlivých druhoch slamy, ale len minimálne. Zároveň závisí aj od použitých lisovacích strojov a podobne.
